Autor je historik a publicista, pôsobí v Londýne
Zakladateľ WikiLeaks Julian Assange nie je príťažlivá osobnosť a navyše má mizerný úsudok.
Pred siedmimi rokmi mal ísť do Švédska a čeliť obvineniam dvoch Švédok zo znásilnenia. Aj keby ho uznali vinným, vzhľadom na švédske zákony by dnes už bol na slobode, pretože ani v jednom prípade si nepomáhal nadmerným násilím.
Keď sa v roku 2012 radšej uchýlil na veľvyslanectvo Ekvádora v Londýne, vysvetľoval to obavami, že by ho zo Švédska mohli vydať do Spojených štátov a americká vláda ho chcela žalovať pre obvinenia, za ktoré by mu hrozilo doživotie, ba i trest smrti.
Washingtonských predstaviteľov totiž nesmierne nahnevalo, keď stránka WikiLeaks v roku 2010 zverejnila 725-tisíc tajných depeší amerických veľvyslanectiev po celom svete.
Najškodlivejšie pôsobilo oficiálne video, na ktorom posádka amerického vrtuľníka guľometom pálila do nevinných civilistov s poznámkami typu „Paráda, pozri na tých mŕtvych bastardov“ a „To oni do bitky priviedli deti“.
Situačný etik Trump
Donald Trump, ktorý v tom čase zakončoval svoj prerod z demokrata na republikána, Assangea odsúdil, ako sa na jeho novú rolu patrilo. „Podľa mňa je to hanba. Za to by mal byť trest smrti alebo tak.“
Assange však v roku 2012 nečelil bezprostrednej hrozbe vydania, pretože Barack Obama od úradov nechcel, aby o ňu požiadali. V roku 2017 navyše udelil milosť Chelsea Manningovej, ktorá ako analytička amerického vojenského spravodajstva posúvala informácie Assangeovým zdrojom. Odsedela si tak len štyri z tridsiatich piatich rokov.
Je možné, že Assange sa v roku 2012 uchýlil na ekvádorské veľvyslanectvo pre obavy zo zmeny v Bielom dome po novembrových prezidentských voľbách.
Napriek tomu mal ísť do Švédska, pretože vydanie zo Švédska bolo menej pravdepodobné ako vydanie z Veľkej Británie za vlády konzervatívca Davida Camerona. Zle to vyhodnotil.
