Reč aprílového Focusu dáva na známosť, že „moment Čaputová“ nebol prelud a ovplyvnil politickú krajinu. Až na PS/Spolu nehovoríme o tektonických zlomoch, to ozaj nie, ale voľbou prezidenta akcelerované zostupné tendovanie cítiť v Smere, SaS aj Híde.

Súvislosť s nástupom Beblavého (a už) Trubanovej strany, a teda priamo s impulzom, ktorý im dodala Čaputová, je zrejmá.
Najmä v prípade Smeru, ktorého 19 percent čoby pád pod psychologickú hranicu môže vyvolať nové vnútrostranícke vlnenie.
Skutočnosť, že v Smere nie je pokoj, akoby bola trendu ľahostajná. Presne tak, ako Pellegrini a jeho náznaky odpútavania sa ak aj nie od celého Fica – to je prelud – tak aspoň jeho komunikačného „knowhow“.
Príznačnosť, že hlavnej vládnej strane nepomohol ani dôchodkový strop, žiaľ, celkom iste nebude prehodnocovať líniu hlavného ťahu predvolebného Smeru, ktorou zostane korumpovanie voličstva.