Pašiový príbeh udalostí pred ukrižovaním je azda tým najzaujímavejším novozákonným momentom.
Sociológia tu môže vidieť, ako funguje dav, keď ľudia kričia "Ukrižuj ho". Aké rozličné záujmy majú spoločenské skupiny, keď veľkňazi žiadajú "Nepíš, že je kráľ židovský, ale že to on povedal, že je kráľ židovský".
Ako funguje dynamika koloniálnej moci, keď podrobení Židia volajú "My nemáme kráľa, ale cisára!". A musí sa pýtať, kto sú ľudia bez hlasu, ktorí podstupujú nebezpečenstvo lynču a nasledujú kríž.
Kritické mysle citlivé na spoločenskú situáciu prekladu sa môžu pýtať, prečo sa o tejto prvotnej skupine nasledovateľov hovorí ako o "ľuďoch a ženách".
Aby ho učeníci neodniesli
Mediálne štúdiá môžu sledovať silu propagandy, keď Kristovi nepriatelia žiadajú od Rimanov, aby poslali vojakov strážiť hrob, aby telo učeníci neodniesli a nevyhlásili, že sa prorokove slová naplnili. Vedeli, aký účinok by to malo na nepokojný ľud Judey citlivý na príbeh toho, kto ich vyvedie z podrobenia a vystavia chrám.
Psychológia sa musí pýtať, ako ľudia ritualizujú sadizmus a vydávajú ho za divadlo spravodlivosti. Kto sú vojaci, ktorí si nachystali ocot pre mučeného odsúdeného, ktorí zapájajú fantáziu, aby utrpenie dramaturgicky rozčlenili až k lámaniu hnátov pre rýchlejšiu smrť.
A kto sú náhodní okoloidúci, ktorí na visiace telo odsúdeného volajú, nech urobí zázrak a zachráni sa.
