Autor pracuje v Českom rozhlase
Krajiny Visegrádu trochu kŕčovito držia pri sebe, pretože ťažko hľadajú spojencov inde v Európe. A pretože držia kŕčovito pri sebe, ťažko hľadajú spojencov inde v Európe.
Pre Slovensko prišiel čas z tohto bludného kruhu vystúpiť. A hľadať si dobrých spojencov aj inde. Aby nemuselo kŕčovito držať basu s Maďarskom a Poľskom, ak by tam v jeseni vyhrala zostava Jaroslava Kaczynského.
V Európe sa totiž dejú veci, ktoré ju zmenia. A treba byť pri tom, aj navzdory Visegrádu.
V4 nie, ďakujeme
Pred druhým kolom prezidentských volieb Miloš Zeman podporil Maroša Šefčoviča na schôdzke, kde „veľmi dlho hovorili o atmosfére v rámci V4“, ako povedal Šefčovič. Zeman mu vraj povedal, že ho považuje „za jediného garanta toho, že táto spolupráca bude fungovať, že krajiny visegrádskej štvorky budú spolupracovať v budúcnosti ako v minulosti“.
„Jediný garant“ je späť v Bruseli a Slovensko s Českom si svoje pôsobenie budú musieť premyslieť dôkladnejšie než citovaní páni.
Pri pozornejšom skúmaní, aké krajiny dnes vo V4 vlastne sú, uvidíme, že celý región sa od vzniku v roku 1991 zmenil na nepoznanie.
Maďarsko je autoritársky štát a nie sú žiadne náznaky, že by sa Viktor Orbán chcel tejto cesty vzdať. V Poľsku budú na jeseň parlamentné voľby, ktoré rozhodnú o budúcnosti V4: Poľsko je stredoeurópska mocnosť, ktorej hlas je počuť v Bruseli inak ako zvyšných členov V4 – a po brexite bude ešte silnejší.
O to dôležitejšie bude, či sa k moci sa vráti liberálna opozícia, alebo či sa udrží Právo a spravodlivosť, ktoré má vážny problém s dodržiavaním demokratických pravidiel (čo nie je nejaký hlúpy nápad Bruselu, ale hrozba pre Poliakov).
V druhom prípade máme problém: Slovensko (a Česko) by v orbánovsko-kaczynského skupine V4 platilo vysokú reputačnú daň a ohrozovalo by vlastné záujmy.
To boli časy!
Visegrád nie je pre žiadnu z členských krajín alternatívou k EÚ – skôr prostriedkom, ako v Únii svoju rolu posilňovať alebo oslabovať. Úplne presne, štátnicky a zodpovedne – dnes to znie neuveriteľne – to pomenovali v októbri 2017 premiér Fico, prezident Kiska a šéf Národnej rady Danko v spoločnom vyhlásení.
