Marcel Forgáč je literárny kritik, pôsobí na Prešovskej univerzite.
Pavel Vilikovský: RAJc je preč. Bratislava: Petrus 2018.
Tvorbu Pavla Vilikovského desaťročia sprevádza prísna literárnovedná reflexia, usporadúvajúca početné autorské postupy (intratextualita, intertextualita, ironická paródia, travestia, pastiš, protokolárny štýl a ďalšie) do uceleného obrazu autorského umeleckého systému.
Pre potreby otvorenia úvah o profile Vilikovského najnovšej knihy RAJc je preč sú (okrem iného) cenné staršie poznámky Petra Zajaca, ktorý v kontexte vývinu Vilikovského postupov uvažuje o prítomnosti a charaktere tzv. autobiografickej pamäti.
Vilikovského pamäť
V nutnej skratke len naznačím základnú líniu: ľudský život sa vyznačuje rozmanitosťou a vnútornou protirečivosťou, autobiografickú pamäť možno preto vymedziť ako rozčlenenú a diferencovanú.
Pamäť zároveň podľa Zajaca vystupuje vo Vilikovského neskoršej tvorbe v pozícii konštitutívneho naratívneho momentu a jej ďalším účinkom je posilnenie otázky ľudskej identity.
Naznačené poznámky vyhovujú najnovšej knihe Pavla Vilikovského z viacerých dôvodov. Próza je vystavaná ako spomienková kompozícia pozorujúceho a reflektujúceho rozprávača a vo svojom základnom nastavení pripomenie žáner (vlastného fiktívneho) životopisu s posilneným, komunikačne ústretovým bilančným prvkom.
Rozprávač Vilikovského prózy zaujíma status „hotového“, „kompletného“ človeka (s. 26), ktorý sa konfrontuje s vedomím o „neúprosnom úbytku čara, o hrdzavení pôvabu“ (s. 246).
