Autor bol vysokým zástupcom EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku a bývalým generálnym tajomníkom NATO.
Vďaka zisku piateho mandátu (a štvrtého v rade) má izraelský premiér Benjamin Netanjahu našliapnuté na to, aby prekonal Davida Bena-Guriona, otca zakladateľa tohto štátu, ako najdlhšie slúžiaci vodca Izraela.
Netanjahuov Izrael však len ťažko môžeme porovnávať s Izraelom Bena-Guriona, ktorý sa snažil skĺbiť židovskú povahu s demokraciou. Ako napísal L. P. Hartley na úvod románu The Go-Between: "Minulosť je cudzina: veci sa tam robia inak."
Zatiaľ čo židovská povaha Izraela sa posilnila, tamojšia demokracia trpí a zvolenie Netanjahua môže byť jej umieračikom. Už pred voľbami dal najavo úmysel anektovať veľkú časť západného brehu s nelegálnymi židovskými osadami, pričom niektorí jeho spojenci chcú, aby zašiel ešte ďalej a aby Izraelu podriadil celé územie.
Netanjahu chce po Trumpovi nazvať osadu na Golanských výšinách Čítajte Netanjahu neuhne
Tak či onak, vyhliadky na riešenie v podobe dvoch štátov sú čoraz pochmúrnejšie a demografická realita je taká, že Izrael si bude môcť zachovať židovskú identitu, len ak obetuje svoju demokraciu.
Ako keby to chcel Netanjahu potvrdiť, jeho strana Likud pri týchto voľbách do volebných miestností na arabských územiach dala nainštalovať kamery, za čo si vyslúžila obvinenia zo zastrašovania.
Bolo by naivné nazdávať sa, že Netanjahuove ťahy boli len predvolebnými trikmi: máme množstvo dôvodov nazdávať sa, že ani po ďalšom nástupe do úradu sa nebude krotiť.
Netanjahuove čoraz drsnejšie kroky sú príznačné pre to, čomu odborníci na medzinárodné vzťahy hovoria "bezpečnostná dilema", keď snaha štátu maximalizovať bezpečnosť často vedie k bezpečnostným rizikám.
