Skutočnosť, že štát nevie ani obstarať firmu na zbúranie Rázsoch, nepriamo navádza k otázke, či verejné vlastníctvo nemocnice je ozaj to, čo slovenské zdravotníctvo potrebuje.

Presvedčenie, že štát nemá len vytvárať zákonné prostredie a strážiť jeho naplňovanie, ale sám má aj liečiť, napĺňa predstavu opatrovateľskej republiky, ktorá – ako vidíme zďaleka nielen na Rázsochách – čím viac si berie na plecia, tým menej toho zvláda.
A kde vôbec nezvláda, tam skúša obchvat. Návrh skupine Penta, že erár kúpi ich vlastnú stavbu, je čisté zúfalstvo moci, ktorá sa nevie zmieriť s faktom, že druhá koncová, „all inclusive“ nemocnica bude na Bratislavu už priveľa.
Túžba Pellegriniho a spol. – ozajstná či predstieraná – po vlastnom „superšpitále“ je až taká silná, že zráža aj imidžovú prekážku, teda že obcujú s finančnou skupinou, ktorá nesie gorilu vo svojom logu.
Budúcim pacientom zostáva len viera, že Pente, ktorá si nemocnicami (aj v Michalovciach) rieši vlastné reputačné straty, vydrží predsavzatie štátu nič nepredávať.