Autor je expert strany Spolu na európsku politiku a kandidát koalície PS-Spolu do Európskeho parlamentu
Keďže sa Európska rada v apríli dohodla na predĺžení termínu brexitu do konca októbra, slovenskí exportéri či občania v Spojenom kráľovstve sa nemusia v tejto chvíli báť. O to viac by sme sa však mali pripraviť na každý scenár odchodu.
Británia mala pôvodne odísť 29. marca, potom 12. apríla, potenciálne bez akejkoľvek dohody. Po takom odchode volali a stále ešte volajú mnohé vplyvné postavy ostrovnej politiky.
A to vrhá zlé svetlo na laxnosť slovenskej vlády, ktorá bola mesiace vo vleku udalostí, bez snahy v reálnom čase riešiť možné dosahy neriadeného brexitu a účinne o nich informovať verejnosť.
Slovensko by pritom tvrdý brexit bez dohody postihnuté viac než väčšina krajín EÚ: exporty do Spojeného kráľovstva tvoria päť percent nášho HDP (vyšší podiel majú len štyri ďalšie štáty).
V krajine tiež žije okolo stotisíc slovenských občanov, ktorých práva a povinnosti sa budú odvíjať od okolností, za akých Británia odíde z Únie.
Na poslednú chvíľu
Kým iné krajiny už od referenda systematicky vyhodnocovali možné dôsledky brexitu na firmy a občanov a detailne o nich informovali verejnosť, naša vláda až v januári tohto roka vágne uložila ministerstvu hospodárstva „zabezpečiť sprostredkovanie informácií pre podnikateľov týkajúce sa obchodu s tovarom a službami vrátane colných a daňových informácií s cieľom zmierniť negatívne dopady tvrdého brexitu“.
