"Jediná žena, ktorú medzi sebou zniesli muži v cirkvi, bola Panna Mária. Na podstavci. Tam stojí a smie len mlčať," povedala jedna.
„To je pravda," povedala druhá. „Aj toto by sme tam mali napísať."
Tretia žena vzala papier a pero a začala skladať do viet všetko, čo v debate zaznelo. Výsledkom bol list adresovaný pápežovi, ženský bojkot kostolov a iniciatíva s názvom Maria 2.0.
Nejde v nej len o postavenie žien v katolíckej cirkvi. Ide v nej o otvorenie otázok, ktoré boli dlho zametané pod koberec.
Aký by bol svet bez žien?
Na začiatku bolo stretnutie krúžku katolíckych žien vo farnosti Heilig Kreuz v nemeckom Münsteri, v ktorom si spoločne čítali encykliku pápeža Františka Laudatio Sí.
Ako sa od diskusie o myšlienkach svätého otca dostali tieto zbožné ženy k rozhodnutiu celý týždeň od 11. do 18. mája nechodiť do kostolov ani nijako inak neslúžiť cirkvi, to sa už nedozvieme.
Výsledkom ich stretnutia bol však list adresovaný pápežovi Františkovi, v ktorom ženy vysvetľovali svoje postoje, názory a pohnútky. List ešte pred odoslaním pápežovi prečítali v miestom kostole počas bohoslužieb.
Hovorilo sa v ňom o tom, že služba žien cirkvi je nedocenená, že hlas žien je v cirkvi prepočutý, v liste ďalej veriace požadovali prehodnotenie povinného celibátu, prispôsobenie cirkevnej sexuálnej morálky ľudskej prirodzenosti a tiež potrestanie vinníkov z radov predstaviteľov cirkvi, ktorí iným ublížili na tele alebo na duši a ich odovzdanie svetským súdom.
Keď slová listu dozneli, na niekoľko sekúnd sa v chráme rozhostilo ticho. A potom zaburácal obrovský potlesk.
