Autor je šéfredaktor stredoeurópskeho portálu Visegrad/Insight a predseda Nadácie Res Publica.
Majú tie voľby nejaký význam? V treťom májovom týždni si Európania vyberú nový Európsky parlament. Zvyčajne to nie je najdôležitejšia udalosť na politickej mape Únie.
Stačí na ilustráciu povedať, že na tých ostatných voľbách sa zúčastnilo 23,8 percenta Poliakov oprávnených voliť, čo je stále pôsobivé číslo, ak to porovnáme so Slovákmi, ktorí sa unúvali k urnám v počte 13 percent.
Na Slovensku by išlo v eurovoľbách podľa prieskumu voliť dvadsať percent ľudí Čítajte Zvyšok Únie na tom nie je tak dramaticky ako Poľsko a Slovensko, no aj tak sa volebná účasť postupne znižovala už od roku 1979, keď boli prvé priame eurovoľby. Vtedy volilo 61,99 percenta, kým v ostatných voľbách bol priemer EÚ iba 42,6 percenta.
Upadajúca účasť zvykne byť pripisovaná presvedčeniu Európanov, že tieto voľby nie sú príliš dôležité a ich hlas aj tak nie je vypočutý.
Toto je paradoxné, ak si uvedomíme, že kompetencie europarlamentu sa zvyšujú, čo zahŕňa aj rozhodujúce slovo pri takých významných veciach, ako sú eurorozpočet alebo obsadzovanie euroinštitúcií.
Tentoraz je to iné. Ale kto pôjde voliť? Čítajte Takže parlament, ktorý si v máji zvolíme, bude mať značný vplyv na Úniu, napríklad na to, koľko z viacročného eurorozpočtu pôjde do Poľska (alebo na Slovensko – pozn. red.).
Tento parlament tiež rozhodne, kto bude predsedom Komisie a pri tejto príležitosti sa oplatí pripomenúť, že kandidátom socialistov je Hans Timmermans, ktorý podporuje rázny postup voči Varšave v otázkach právneho štátu.
Koniec veľkej koalície
Už od prvých volieb do europarlamentu v roku 1979 je táto inštitúcia ovládaná veľkou koalíciou zloženou z kresťanskodemokratických ľudovcov (do frakcie EPP patrí aj poľská opozičná Občianska platforma a poľskí ľudovci) a stredoľavých socialistov a demokratov.
