Autor je riaditeľom Európskej rady pre medzinárodné vzťahy.
Je populárne hovoriť, že májové voľby do Európskeho parlamentu budú akýmsi „tretím dejstvom“ populistickej drámy, ktorá sa začala v roku 2016 referendom o brexite a pokračovala víťazstvom Donalda Trumpa v amerických prezidentských voľbách.
Vraj máme čakať, že sa odohrá kľúčový súboj medzi silami „otvorenej“ a „zatvorenej“ spoločnosti, v ktorom bude v stávke budúcnosť Európskej únie. Znie to veľmi rozumne. A zároveň je to úplne mimo.
Tentoraz je to iné. Ale kto pôjde voliť? Čítajte Odhlasovanie brexitu a zvolenie Trumpa priviedlo mnohých politických analytikov k záveru, že aj európski voliči vymenia mainstreamové strany za nové hnutia založené na identite. Lenže v Amerike sú politické a regionálne brázdy také hlboké, že ovplyvňujú výber zamestnania či životného partnera, aj pohľad na svet.
Vo Veľkej Británii zasa dlhodobo pozorujeme prehlbovanie podobných zákopov medzi severom a juhom, mladými a starými, obyvateľmi miest a obcí, ľuďmi s titulom a bez neho.
Vitajte vo Westerose
Európska politika je fluidnejšia. Nedávny prieskum, ktorý medzi 50-tisíc voličmi zo štrnástich členských štátov EÚ vykonala Európska rada pre medzinárodné vzťahy a YouGov, naznačuje, že najlepším modelom na pochopenie Európy v roku 2019 nie sú Spojené štáty či Veľká Británia, ale Westeros – hlavné dejisko seriálu Hra o tróny z dielne HBO.
