Tak sme sa zase raz dozvedeli. Že by mali radšej mlčať, že čo ich je do toho, že určite ich niekto zmanipuloval. Že aký je vlastne ich motív: ktovie, či sa len nechcú v piatok uliať zo školy a že keby chceli byť užitoční, nech radšej v lese zbierajú plastové fľaše. Akoby krajšie okolie lesnej besiedky zastavilo fungovanie tepelných elektrární.
Asi by sa radšej vôbec nemali vyjadrovať, tobôž o klíme a o katastrofe, ktorá nám všetkým hrozí, nemali by mudrovať, protestovať, pripomínať, ba ani sa zapájať do niečoho – lebo deti predsa patria do školských lavíc. Ako s nimi viesť debatu, keď sú to ešte deti? Lebo kto už by predsa diskutoval o čomsi s deťmi. Alebo so ženami. Alebo s Rómami.
A preto sme sa zase raz dozvedeli: najmä to, že spoločenská polemika na Slovensku sa zasekla kdesi v paleolite a keby ľudská hlúposť kvitla, vo verejnej diskusii v naše krásnej podtatranskej krajine by si Andrej Danko mohol vypestovať subtropický les. Lebo týmto tempom tu o pár desaťročí budeme tak či onak pestovať olivy, citróny a bavlnu.
V Bratislave pochodovali za budúcnosť klímy Čítajte Koniec sveta, ako ho poznáme
Samozrejme, s deťmi, ktoré namiesto nás po celom svete zdvihli zadky a rozhodli sa upozorňovať na najväčší problém ľudstva v moderných dejinách, diskutovať môžeme, dokonca musíme. Ale začať by sme mohli najskôr tým, že ich budeme pozorne počúvať.
