Autor je výskumník pražského Ústavu medzinárodných vzťahov a učí na FSEV UK.
Nedávno žiaci stredných škôl demonštrovali vrámci hnutia Piatky za budúcnosť, za záchranu klímy.
Ich počet bol zúfalo nízky, ale ťažko možno hovoriť o neúspechu v krajine, ktorej obyvateľstvo zápasí s mnohými ďalšími problémami. Buďme radi aspoň za to.

Zaujímavá bola istá rozpoltenosť „hnutia“.
Na jednej strane sme boli svedkami tradičného vzývania zvyšovania povedomia o ekologickej problematike, znižovania vlastnej spotreby, triedenia či úplného zastavenia produkcie odpadov, vegetariánstva, či vegánstva a, samozrejme, zastavenia ťažby uhlia.
Na druhej strane napríklad od študentky Emy na bratislavskom Námestí SNP zazneli tieto slová: „Ak riešenie nie je možno nájsť v dnešnom systéme, mal by sa zmeniť. Neexistuje žiadna iná možnosť ako systémová zmena.“ Rovnako sa pravidelne vyjadruje Gréta Thunbergová zo Švédska, ktorá celé protesty začala.
Hovoriť o systéme
Ako naložiť s týmito protikladnými predstavami riešenia problému klimatickej zmeny?