Autor je politológ a arabista, spolupracuje s Ústavom orientalistiky SAV.
Teroristické útoky fanatických islamistov, bohužiaľ, potvrdili obavy, ktoré vyslovovali odborníci na terorizmus už pred rokmi. A síce, že keď sa z Paríža, Berlína, Bruselu a iných európskych miest stanú nedobytné pevnosti, teroristi zamerajú svoju pozornosť na občanov Západu v iných kútoch sveta, predovšetkým turisticky atraktívnych.
Západné tajné služby už vedia pomerne spoľahlivo identifikovať bezpečnostné hrozby radikálneho islamu vo svojich krajinách a na ich odporúčania dokážu úrady konať nielen proti potenciálnym teroristom, ale aj proti imámom, ktorí by fundamentalistickú (islamistickú) ideológiu hlásali v európskych mešitách.
Lenže v súčasnosti radikálne myšlienky a ideológia politického islamu nemusia byť šírené iba v mešitách, ale hocikto ich môže prenášať prostredníctvom internetu do ktorejkoľvek časti sveta.
A takouto ideológiou nainfikovaní jednotlivci potom môžu udrieť kdekoľvek, kde bezpečnostné opatrenia nedosahujú európsku úroveň.
Kto zastaví imámov
Verejnosť žijúca v prostredí, ktoré výrazne formovalo kresťanstvo, sa oprávnene pýta, čo robia islamské autority preto, aby k podobným útokom nedochádzalo a prečo „neodvolajú“ alebo inak nezakročia proti imámom, ktorí vyjadrujú podporu radikálnym moslimom alebo dokonca hlásajú fundamentalistické myšlienky a posolstvá.
Srí Lanka vyhostila dvesto islamských duchovných Čítajte Obyčajnému Európanovi okamžite napadne, či by pápež, alebo hlava inej kresťanskej cirkvi tolerovali farárov, ktorí by v kostoloch vyzývali na násilie či zabíjanie.
Uznávané autority islamského náboženstva však nemajú v tomto smere veľa možností. Oproti kresťanstvu totiž islam nie je inštitucionalizovaným náboženstvom. Fakticky nepozná pojem cirkev so zložitou hierarchiou duchovných, a teda žiadnu cirkevnú hlavu.
