Autor bol ministrom financií SR, pôsobí ako poradca ukrajinského premiéra Volodymyra Hrojsmana
John Maynard Keynes bol bezpochyby najvplyvnejším ekonómom dvadsiateho storočia a jeho dielo výrazne ovplyvnilo hospodársku politiku na celom svete. Podieľal sa na vzniku povojnovej svetovej finančnej architektúry (MMF a Svetová banka), ale najviac ovplyvnil svetovú ekonomiku a politiku návrhmi na aktívnu protikrízovú politiku založenú na stimulovaní dopytu.
Zrozumiteľnejšie povedané, kým do krízy v rokoch 1929 – 1933 vlády a centrálne banky ku krízam pristupovali pomerne pasívne, Keynes navrhol, aby robili aktívnu politiku prostredníctvom menovej a rozpočtovej expanzie, teda pumpovaním lacných peňazí do ekonomiky. Keď kritici argumentovali, že z dlhodobého hľadiska to bude mať negatívne dôsledky, reagoval, že „z dlhodobého hľadiska sme všetci mŕtvi“.
“Dlhové financovanie umožňuje odsúvať potrebné reformy, ktoré by mohli problém vyriešiť.
„
Dnes vidíme, že negatívne dôsledky sa dostavili, aj keď treba povedať, že politici si z Keynesa vzali len to, čo im vyhovovalo. Keynes totiž v zlých časoch zdôrazňoval potrebu deficitného financovania a tolerovania dlhu, ale v dobrých časoch zase navrhoval vytvárať rezervu na časy zlé a míňať menej, ako sa vytvorí.
Politicky zdeformovaná keynesiánska ekonomická politika viedla potom k výraznému posilneniu úlohy štátu v ekonomike, k čomu prispela aj druhá svetová vojna a hrozba rozšírenia komunizmu aj vo vyspelých krajinách.
Rast na dlh
Sformoval sa model „rastu na dlh“, ktorý dlho relatívne dobre fungoval. Je totiž kľúčové, čo rastie rýchlejšie – ak je rast ekonomiky vyšší ako rast dlhu, malo by to byť v poriadku. Vďaka technologickému pokroku, globalizácii a novým rastovým lokomotívam (Čína, rozvíjajúce sa trhy, postkomunistické krajiny), to tak donedávna bolo.
Po globálnej kríze sa to však zmenilo, dlhy rastú rýchlejšie ako svetová ekonomika a vývoj je neudržateľný. Prečo?
