Autorka je redaktorkou českého Deníka N
Útok na symbol fašistického Nemecka – budovu Ríšskeho snemu – sa začal 28. apríla 1945. A 1. mája už na streche viala sovietska vlajka, predovšetkým vďaka Alexejovi Berestovi, ktorý velil „vlajkovej“ skupinke.
Dlho o jeho existencii nikto nevedel. Zato mená jeho podriadených, ktorí len plnili príkazy, obleteli svet. Meliton Kantarija a Michail Jegorov sa stali slávnymi preto, že symbolicky potvrdili víťazstvo ZSSR nad fašistickým Nemeckom vztýčením zástavy 150. divízie na streche Reichstagu.
Fotka, na ktorej pevne držia žrď a oči im žiaria od vzrušenia, je vari vo všetkých učebniciach dejepisu. O poručíkovi Alexejovi Berestovi sa v nich nedočítate.
Tulák, traktorista, vojak
Životopis ako vystrihnutý z boľševickej agitky. Prišiel na svet 9. marca 1921, tri roky po Veľkej októbrovej socialistickej revolúcii, v neveľkej dedine Gojrajstevka v Sumskej oblasti rodiaceho sa boľševického impéria. V skutočnosti však na Ukrajine.
Áno, Berest bol Ukrajinec.
Občianska vojna zúrila vo svojej najkrvavejšej podobe. Ľudia umierali od hladu, pred nájazdmi červených aj bielych utekali tam, kde hľadali bezpečie. Rodičia Alexeja si vybrali tú najrýchlejšiu cestu k pokoju – zomreli, keď mal dvanásť.