Azda najrozšírenejší pohľad na Viktora Orbána ho vidí ako geniálneho stratéga, ktorý ďaleko presahuje geopolitický „výtlak“ krajiny, čo reprezentuje. Podstatou tejto geniality vraj bol (je) šikovný balans medzi jeho populizmom a členstvom v ľudoveckej internacionále (EPP), kde sa vďaka dlhodobo privilegovaným vzťahom teší ochrane nemeckej CDU/CSU.
Presnejšie, tešil sa. Ak touto povesťou Orbána nezamávalo ani nedávne pozastavenie členstva Fideszu v EPP, definitívne ju nuluje pozvanie pre Mattea Salviniho do Budapešti. Nie v akomsi neutrálnom čase, ale uprostred vrcholiacej eurovolebnej kampane.
Ohlasy – aj z obce sympatizantov – vykazujú takmer zhodu, že prejavenou spriaznenosťou s talianskym radikálom, ktorý chystá v EP vlastnú frakciu „slobody a národov“, Orbán práve páli aj posledný most k obnoveniu členstva v EPP. Čo platí ešte i vtedy, keby trojčlenná „rada múdrych“, ktorá má Fidesz pol roka monitorovať, dodala kladné odporučenie.
