Autorka je bývalá predsedníčka Protimonopolného úradu
V poslednom období venovala Európska komisia osobitnú pozornosť procesu odhaľovania protispoločenských činností.
Ide o nekalé praktiky týkajúce sa environmentálneho poškodenia, korupčného správania sa, rôzne formy podvodov, zneužitia verejného obstarávania, úplatkov, daňových deliktov, protisúťažných konaní, nízkych pracovných štandardov a pod.
Svojimi legislatívnymi aktivitami tak Komisia reagovala na prínos a spoločenskú hodnotu whistleblowerov, t. j. osôb ktoré pri výkone práce zistili skutočnosti odporujúce normám, zákonom alebo štandardom a boli ochotné tieto zistenia aj oznámiť.
Zamestnávatelia sa bránia
Zistenia whistleblowerov môžu mať charakter trestného činu alebo správneho deliktu. Zamestnávatelia majú prirodzene záujem, aby nepríjemné a negatívne informácie ostali neodhalené a utajené.
Preto sa spolu s predsavzatím zabrániť odhaleniu nekalých praktík neraz uchyľujú k atakom a odvetným opatreniam smerujúcim nielen proti whistleblowerom, ale aj im blízkym osobám.
Treba si uvedomiť, že funkčný systém oznamovania protispoločenských činností vyžaduje vhodné podmienky súvisiace so zabezpečením podpory oznamovania nekalých praktík, ochrany ich oznamovateľov a vyšetrenia oznámených javov.
