Autor je politológ, pôsobí na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave
Pri obhliadnutí sa za desaťročím vládnutia Smeru sa v mysli vynorí výrok britského liberálneho politika a historika Lorda Actona: „Každá moc korumpuje, absolútna moc korumpuje absolútne.“
Okrem zľudovených slov Pavla Pašku, že kto vyhrá voľby, môže všetko, o tom svedčia i asociácie, ktoré vyvoláva už len vyslovenie názvu strany – korupcia, mafia, arogancia, oligarchia a Robert Fico.
Okrem nich sa podchvíľou objavuje aj akútne volanie po zmene. Nielen to, ktoré bolo heslom námestí a kľúčovou témou prezidentských volieb.
Vidiac postupný prepad preferencií (zo 44 percent na súčasných devätnásť) dochádza už aj niektorým členom strany, že pokračovanie trajektórie úpadku bude pre stranu a ich politickú budúcnosť zničujúce.
Otázkou najbližších mesiacov bude, čo je Smer ochotný zmeniť? Čoho sa hodlá vzdať? Bude to sociálnodemokratické ukotvenie alebo unavený a mimoriadne nepopulárny predseda strany? Zatiaľ sa ukazuje, že sa v strane zmierili s prvou možnosťou.
Dvadsať rokov Smeru
Smer kráča po rovnakej ceste, ktorú pred ním prešlo Mečiarovo HZDS a Dzurindova SDKÚ. Jeden vodca, jedna strana a koniec. Podobne ako predchádzajúci predsedovia strán a premiéri aj Fico sa cítil vo vlastnej strane (SDĽ) mocensky neuspokojený.
“Stále nie je neskoro a v Smere sa ešte nájdu takí, ktorí vedia, čo je skutočná sociálna demokracia.
„
Rozhodol sa založiť si vlastnú, ktorá sa mala stať jeho výťahom k vytúženej moci.
Všetko to dosiahol „vlastnou hlavou“, a tak k Smeru aj pristupuje. Sťa k vlastnému majetku.
Paralela vzostupu sa objavuje aj v trajektórii pádu preferencií. Avšak kým pri HZDS trval prepad o 25 percent trinásť rokov a pri SDKÚ desať, Smeru na to stačilo už len sedem rokov.
Napriek prvotným zakopnutiam – najmä na Slovensku s nepochopenou ideou Giddensovej tretej cesty, ktorá bola pokusom o centristické spojenie pravicovej ekonomickej a ľavicovej sociálnej politiky – a „neúspechu“ vo voľbách 2002 sa Smer nakoniec na dlhých sedemnásť rokov usadil na vrchole popularity.