Autor je vedecký pracovník SAV a zakladajúci člen Slovenského ochranárskeho snemu
Na úvod čestne vyhlasujem, že veľmi držím palce zväčša ešte neplnoletým mladým ľuďom, ktorí sa rozhodli vziať budúcnosť do svojich rúk a naliehajú na svojich rodičov, aby im v tom pomohli.
Aj preto som s potešením prijal ich pozvanie, aby som vystúpil a povzbudil ich na prvom štrajku za záchranu klímy u nás 15. marca na Nám. SNP v Bratislave. Text môjho vystúpenia nájdete v závere tohto príspevku.
Zároveň však musím povedať, že mladí bojovníci a bojovníčky za lepšiu klímu zatiaľ povedali A, ale tak trochu mi z ich strany chýba B. Nemyslím tým ani tak to, že by nemalo ísť o ojedinelú akciu, ale o systematickú aktivitu, opakujúcu sa každý piatok počas celého školského roka.
A ani len to, že logicky žiadajú od svojich rodičov, aby aj za nich volili politikov, ktorí "vedia, kde je sever", keďže neplnoletí ešte voliť nemôžu. Myslím na požiadavky a zmeny, ktoré sa dotknú osobných konzumných nárokov samotných detí.
Mali by chcieť menej
Napríklad, aby ich rodičia nevozili, ak to nie je celkom nevyhnuté, do školy či na krúžky.
Aby ich nenútili či nelákali cestovať k moru, alebo do vzdialených hôr, a už vôbec nie lietadlom, autom či autobusom, ale aby namiesto toho išli cez prázdniny hoci stanovať niekam za mesto.
Aby im nekupovali stále nové veci na zábavu.
Aby im nedávali jesť mäso častejšie ako dvakrát za týždeň.
Aby im nekupovali rôzne presladené limonády v plastových fľašiach, ale naučili ich piť vodu z vodovodu.
Aby spolu s nimi zo zjazdoviek a lanoviek presedlali na bežky.
Aby ich nedávali na drahé, environmentálne škodlivé a energeticky náročné športy.
Aby im nekupovali každý rok nový mobil, keď poslúži aj päťročný.
