SME
Nedeľa, 5. február, 2023 | Meniny má Agáta

S nacistami sa nediskutuje. Ich názor nie je dôležitý (píše Michal Havran)

S nacistami sa len bojuje.

Antifašistická mobilizácia na Námestí slovenského národného povstania v Bratislave. (Zdroj: SITA)

Autor je teológ a spisovateľ

Tentoraz zelené handry trafili. Na rozdiel od Kriváňa je Bradlo iba jedno. Posilnení rozhodnutím súdu prišli mávať menom Kotleba pod mohylu generála Štefánika, skutočného vlastenca.

A opäť sa objavila diskusia o tom, či a ako, a kedy a prečo a kde s nimi diskutovať. Nestačí, že každý rok prznia a urážajú pamiatku obetí Hitlerovho slovenského štátu, nestačí, že urážajú učiteľský zbor svojimi dementnými vyhláseniami o saharskom piesku.

Museli siahnuť aj na Štefánika, ktorému ani jeden z nich nikam nesiaha, a museli pošpiniť jeho pamiatku ich neonacistickými vechťami.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

No ale poďme sa teda rozprávať. Zažil som takých rozhovorov dosť. Zažil ho aj náš kamarát Kuluš, ktorého bratislavskí neonacisti napadli roxorovou tyčou dávno predtým, ako senilný starec Vaský kázal roxorovú revolúciu. Kuluš neskôr na následky rozsiahlych zranení zomrel.

Porozprávali sa aj s Danom Tupým, kto nevidel film Tea Kuhna Ostrým nožnom, môže si pozrieť V znamení hákového kríža. Výsledok neonacistického monológu je známy.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Už sme sa rozprávali

Rozprávali sme sa pred Účkom, v petržalských pivniciach prerobených na posilky, debatovali sme v Rači, na Trnávke, na koncerte Midi a Roba Grigorova, v Pezinku na stanici a vo Zvolene.

Boli to rozsiahle diskusie s ešte rozsiahlejšími ranami, dôvetok sa občas odohrával v nemocnici alebo na policajnej stanici.

Fico a Sulík opakovane ukázali, že vo svete hlasovaní a nejakých libertariánskych tabuliek nie je miesto pre nacistickú traumu.

Diskutovali sme o ich obľúbených témach, o feťákoch s dlhými vlasmi, pretože v ich tupučkých hlavách je dlhovlasý muž symbolom homosexuálneho dílera heroínu, zatiaľ čo ich účesy americkej pechoty sú obrazom skutočného belocha.

Rozprávali sme sa o hudbe, o Krátkom procese, Zóne a Orlíku a ďalších výnimočných hudobných telesách na vrchole európskej hudobnej kultúry. Občas o negroch a cigáňoch, často o židákoch, ako hovorievajú, keď nariekajú za ich obéznym farárom.

Diskutovali vášnivo, rozmach mali silný, bejzbalová palica, reťaze, boxery, kanady s oceľovými špičkami. Radosť diskutovať.

Dočítajte tento článok
s predplatným SME.sk.
Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Nataša Holinová

Vedeckým organizáciám inklúzia nič nehovorí.


6 h

Karikatúra denníka SME (Hej, ty! – Györe).


6 h
Mariana Čengel-Solčanská. (Zdroj: ARCHÍV MČS)

Hromničné sviece treba vždy mať, aby sa zapálili pri mŕtvom.


9 h
Peter Tkačenko

Výčitkami iba vyženú voličov inam.


9 h
SkryťZatvoriť reklamu