Volajme ho Jozef. Dve desaťročia robil v závode na spracovanie rýb v Rakúsku. Vo voľnom čase rybárčil. Keď odišiel na dôchodok, mal zrazu priveľa voľného času. Dcéra mu kúpila laptop, odvtedy sa nesťažoval.
Ibaže stretnutia s ním sa stali neznesiteľnými.
Ani nad krtkovou tortou neprestával rozprávať o genocíde národa, ktorú koordinujú vlastizradcovia, ktorých treba povešať. Keď mu dcéra vyčítala, ako rozpráva, odbil ju tým, že má vymletý mozog, pretože sa stretáva so Sorosovými agentmi.
Pritom jej pridal ešte jeden rez a že či chce kávu.
Tvrdil, že mladí sú slabosi, on bol v ich veku ako skala a že by ledva v ruke udržali zbraň. Pretože on bude národ chrániť pred tými, čo sem pozývajú černochov a zavádzajú islam.
Že si ešte na jeho slová spomenie, keď ju budú nútiť nosiť šatku a zoberú jej volebné právo. Lebo liberáli im otvoria dvere a podajú maslový chlebík.
Ale to už bude neskoro, ak sa vlastenci nezomknú a nevyprášia im kožuchy.
