Európska integrácia umožnila zrealizovať stáročnú nádej na mier v Európe po období bezuzdného nacionalizmu a ďalších extrémnych ideológií, ktoré priviedli Európu k barbarstvu dvoch svetových vojen.
Do dnešného dňa nemôžeme a nemali by sme brať mier a slobodu, prosperitu a blahobyt ako samozrejmosť. Je nevyhnutné, aby sme sa všetci aktívne angažovali za skvelú myšlienku mierovej a integrovanej Európy.
Voľby v roku 2019 majú osobitný význam: práve vy, európski občania, rozhodujete o tom, ktorou cestou sa Európska únia vyberie.
My, hlavy štátov Bulharska, Českej republiky, Nemecka, Estónska, Írska, Grécka, Francúzska, Chorvátska, Talianska, Cypru, Lotyšska, Litvy, Maďarska, Malty, Rakúska, Poľska, Portugalska, Rumunska, Slovinska, Slovenska a Fínska preto vyzývame všetkých európskych občanov, ktorí majú právo hlasovať, aby sa zúčastnili na voľbách do Európskeho parlamentu na konci mája 2019.
Spoločný priestor
Národy Európy sa zjednotili z vlastnej slobodnej vôle v Európskej únii, ktorá je založená na zásadách slobody, rovnosti, solidarity, demokracie, spravodlivosti a lojality (vo vnútri ako aj) medzi jej členmi.
“Prvýkrát od začiatku európskej integrácie ľudia hovoria o možnosti vrátiť späť jeden alebo viacero integračných krokov.
„
Je to Únia, ktorá nemá v dejinách Európy obdobu. V tejto Európskej únii volení poslanci Európskeho parlamentu spolu s Radou Európskej únie, t. j. vládami všetkých členských štátov, rozhodujú o tom, ktoré pravidlá by sa mali uplatňovať v Európe a ako by sa mal využívať európsky rozpočet.
Sme na rázcestí
Pre mnohých ľudí v Európe, najmä medzi mladou generáciou, sa ich európske občianstvo stalo druhou prirodzenosťou. Nie je pre nich v rozpore milovať svoju dedinu, mesto, región alebo národ a zároveň byť presvedčenými Európanmi.
V týchto mesiacoch, viac ako kedykoľvek predtým, čelí Európska únia vážnym výzvam. Prvý raz od začiatku európskej integrácie ľudia hovoria o možnosti vrátiť späť jeden alebo viacero integračných krokov, akým je napr. sloboda pohybu, alebo zrušiť spoločné inštitúcie.
Po prvý raz chce členský štát opustiť Úniu. Zároveň iní volajú po väčšej integrácii v EÚ alebo Eurozóne, alebo po viacrýchlostnej Európe.
Nechceme návrat k súpereniu
Názory na tieto otázky sa líšia medzi občanmi a vládami členských štátov, ako aj medzi nami, hlavami štátov. Všetci sa však zhodneme na tom, že európska integrácia a jednota sú nevyhnutné a že chceme pokračovať v Európe ako Únii.
Iba ako silné spoločenstvo budeme schopní čeliť globálnym výzvam našej doby. Účinky zmeny klímy, terorizmu, hospodárskej globalizácie a migrácie sa nezastavia na hraniciach štátov.
Tieto výzvy úspešne zvládneme a budeme pokračovať na ceste k hospodárskej a sociálnej súdržnosti a rozvoju prostredníctvom spolupráce ako rovnocenní partneri na inštitucionálnej úrovni.
V prieskumoch má EÚ rekordnú podporu Čítajte Potrebujeme preto silnú Európsku úniu. Úniu, ktorá má spoločné inštitúcie. Úniu, ktorá neustále skúma svoju prácu kritickým okom a dokáže sa reformovať.
Úniu, ktorá je postavená na jej občanoch a na jej členských štátoch ako životne dôležitej základni.
Táto Európa potrebuje živú politickú diskusiu o najlepšej ceste do budúcnosti, ktorej základom bude Rímska deklarácia z 25. marca 2017. Európa je schopná obstáť uprostred širokého spektra názorov a myšlienok.
Určite však nesmie ísť o návrat do Európy, v ktorej krajiny už nie sú rovnocennými partnermi, ale súpermi.
Naša zjednotená Európa potrebuje silný hlas národov. Preto vás vyzývame, aby ste uplatnili svoje právo voliť. Ide o našu spoločnú európsku budúcnosť.“
Frank-Walter Steinmeier, prezident Nemecka
Emmanuel Macron, prezident Francúzska
Andrej Kiska, prezident Slovenskej republiky
Kersti Kaljulaid, prezidentka Estónska
Rumen Radev, prezident Bulharska
Miloš Zeman, prezident Českej republiky
Michael D. Higgins, prezident Írska
Prokopios Pavlopoulos, prezident Grécka
Kolinda Grabar-Kitarović, prezidentka Chorvátska
Sergio Mattarella, prezident Talianska
Nicos Anastasiades, prezident Cyperskej republiky
Raimonds Vējonis, prezident Lotyšska
Dalia Grybauskaitė, prezidentka Litvy
János Áder, prezident Maďarska
George Vella, prezident Malty
Alexander Van der Bellen, prezident Rakúska
Andrzej Duda, prezident Poľska
Marcelo Rebelo de Sousa, prezident Portugalska
Klaus Iohannis, prezident Rumunska
Borut Pahor, prezident Slovinska
Sauli Niinistö, prezident Fínska
