Klaňačky Andreja Danka smerom na východ – nemáme na mysli Mekku, ale Moskvu – sa už stali tradíciou. A akúkoľvek kritiku, že či predklon v ruskej dume nebol akosi príliš, odbíja jedovatým podupkávaním, že Rusko si nedá vziať.
Dovolíme si preto podísť k predsedovi parlamentu s ošatkou dobrých rád.
Ak aj v čase, keď Rusko prevádzkuje lobing uplácaním politických strán či jednotlivých politikov, Danko robí svoje úklony len z čistého srdca, mal by tak robiť aj s trochou rozvahy. A vkusu.

Nemôže sa čudovať, ak ho ľud potom označuje za trola – vojačika informačnej vojny – či rovno za ruského špióna.
Lebo to, čo on predvádza – naposledy podanie ruky Putinovi pre oko ruských médií z druhého radu na Červenom námestí – by nerobil obratný rozviedčik. Iba žeby ho hral Rowan Atkinson.