Mýty sú často mocnejšie než odžitá skutočnosť. Ak by život na Slovensku výsostne vtekal do beletrie, najmä magického realizmu, tak by nás mnohé mýty, ktoré si hrejeme ako hada na hrudi, obohacovali.
V skutočnosti však mýty napríklad o Európskej únii menia mnohých občanov Slovenska na dobrovoľné obete. V prvom rade vlastnej neinformovanosti.
Nový mýtus o EÚ: Slovensko je vraj bezvýznamné. No viackrát ho už bolo počuť Čítajte Sme malí a bezvýznamní, nepočuť náš hlas, preto je najlepšie voliť tých najhlučnejších, čo sa bijú do hrude a sľubujú, že nás vyslobodia z pazúrov Únie.
Lebo na ňu si vraj môžu trúfať iba veľké krajiny, ktoré si ju už dávno podmanili. V prítmí tohto mýtu sa ľutujú dokonca aj niektorí eurooptimisti, ako naznačuje prieskum Katedry politológie na Univerzite Komenského pre denník SME.
Dôležitejšie než počet obyvateľov popritom je, kto, akým spôsobom a pri akých príležitostiach krajinu v Európskej únii zastupuje.
Či prichádza krajina s návrhmi, ktoré riešia reálny problém, alebo len imaginárnych nepriateľov a konšpirácie.
I komunikácia s Úniou je v záujme všetkých občanov Slovenska, alebo len súčasťou politického píár strany, ktorá mení svoje postoje pri každom povzdychnutí potenciálneho voliča.
Reálne v Únii nie sme len štatistami, kým nás na nich nezredukujú politici alebo konšpirátori, ktorí na svoje prežitie potrebujú, aby sme sa tak cítili.
Prečo sa Smer chvastá viac balíčkami, ktoré sú len analgetikom na chronické bolesti, než tým, aké reálne zlepšenie v Únii vyrokovali s aktívnou účasťou Slovenska? „Malé“ Dánsko sa napríklad chvastá.
Navyše mimo Únie by náš hlas úplne zanikol. Lebo to, že šéf parlamentu Andrej Danko pozerá ruské tanky na Červenom námestí, ešte nezlepšilo životnú úroveň žiadnemu občanovi Slovenska.
Ak sa nezbavíme týchto mýtov, tak sa naozaj môže stať, že alibizmus nás oberie aj o ten hlas, ktorý reálne máme.
