Vrcholným zážitkom kolektívnej duše Slovákov sú hokejové majstrovstvá ešte i vtedy, ak ich neorganizujeme my.
Zápasy najmä v Košiciach, kde Slovensko hrá, dajú národ dokopy ešte silnejším putom než napríklad výročia Štefánika či Deň víťazstva.
Polovica dresov slovenských hokejistov je nepoužiteľná Čítajte Či k dokonalosti dvoch najintenzívnejšie prežívaných týždňov prispeje aj samotná reprezentácia, je otázka.
Bývalé hokejové generácie, ktoré vozili medaily – s miernym zveličením – na počkanie, sú už druh na vyhynutie.
Či menej talentu a skúseností, než akými disponovali Šatan, Bondra a spol, bude vykompenzovaných nadšením a bojovnosťou ako vyjadrením vzťahu k vlasti, odhalí základná skupina až na dreň.
Ak sa dosiahnuť štvrťfinále nepodarí, Slovensku podujatie ešte zostane.
Zo športovej stránky sa pozornosť prenesie viac do reprezentačnej v zmysle už nie gólov a bodov, ale organizátorských kvalít hostiteľskej krajiny.
Šťastným úvodom do toho určite nebol „lex hokej“ o logu, ktorým si Danko a spol., vyslúžili od hostí (v Košiciach) len posmech a ťukanie na čelo.
