Doprajme plagátu vylepenému neďaleko košického letiska zaslúženú polemiku. „We are Slaws, not untermenschen“, napísali pod dve zviazané vlajky slovenskú a ruskú.

Autori chceli zmeskou postbrexitovej angličtiny a referencie na nacistickú terminológiu osloviť akési nadradené západniarske oko, ktoré by sem mohol pritiahnuť hokej.
Dôležitejšia než zlá gramatika, je však ideová skladba plagátu. Predpokladáme, že európskemu západu odkazujú, aby si nedovoľoval, lebo máme veľkého brata. Preto tá ruská vlajka. A nie trebárs chorvátska či poľská, čiže slovanská chasa zviazaná s nami členstvom v Únii.
Myšlienku slovanskej vzájomnosti totiž už od čias romantikov – u nás štúrovcov – umne obhospodarujú Rusi. Vtedy obývajúci cárske impérium, ktorého koloniálne maniere určite neocenili menšie národy.
Naši nacionalisti – oni si radi hovoria vlastenci – dnes s obľubou pripomínajú časy národných emancipačných hnutí v Rakúsko-Uhorsku. A pozývajú nás, aby sme takto rozmýšľali aj o pobyte Slovanstva v Únii.