Autor riskuje obvinenie zo zápecníctva a staromódnosti, ale niekedy sa inak nedá.
Komunikačná ofenzíva, ktorú spustil prezident Andrej Kiska, totiž prekračuje hranice, keď sme mohli mávnuť rukou, že v porovnaní s tým, čo pácha koaličná väčšina, je to len maličkosť, ktorá síce odborníka dráždi, ale publikum si ju ani nevšimne.
To platilo napríklad vtedy, keď sa Kiska z pozície prezidenta v televíznom rozhovore vyznával, ako a s kým ide zakladať politickú stranu, kam na ľavo-pravej osi ju bude situovať a podobne.
Veď sa ho nástojčivo pýtali, no tak teda odpovedal. To už však neplatí pre čerstvú várku, ktorou nám cez sponzorované videopríbehy na internetoch približuje svojich päť rokov v paláci.
Mnohé sa dá odpustiť – afektovaná dikcia, miestami infantilný pátos, ba s prižmúrením všetkých telesných otvorov vieme prepáčiť aj odkaz, že občan Kiska je vlajkonosičom mýtického lepšieho Slovenska, ktoré v mene pravdy a lásky vzdoruje zlovoľnému koaličnému Mordoru.
