Konferencia nacionalistických síl, ktoré na pozvanie Kollára kampaňujú pred eurovoľbami aj v Bratislave, nám dala dobrú zámienku pohovoriť si, čo predstavuje Sme rodina. V európskom aj v domácom kontexte.
Aktivisti protestovali proti Le Penovej a európskej krajnej pravici Čítajte Obrysy, do ktorých Kollár narysoval svoju stranu, sme vnímali, už keď Milan Krajniak bojoval na svojom blogu proti Pente a islamu.
Presne sem sa strana uložila – proti „extrémnemu kradnutiu elít“, čím zodpovedá širokému protikorupčne naladenému frontu, ktorý si želá vidieť novú politiku.
Táto politika však nie je až taká nová. Vracia sa tam, kde začínal Smer, keď hlásil, že všetci kradnú (mečiarovci aj dzurindovci), ale oni budú „robiť pre ľudí“.
Nič nové neprináša ani protiislamská vlna, na ktorej Kollár dosurfoval do parlamentných lavíc. Myšlienka konfliktu civilizácií a nemožnosti spolužitia s inakosťou tu existovala v demokratickom vydaní už nejaký ten piatok.
Len raz sa vraj nedalo s Čechmi, potom s Maďarmi, potom s „neprispôsobivými“...
Doba ponúkla širší rozlet. No v základoch zostáva to isté presvedčenie, že inakosť rozkladá podstatu "našskosti". A že tolerancia či spolupráca je len zle investovaná energia na obranu pred "nenašimi".
A tak kollárovci dnes bojujú po boku Le Penovej, Salviniho, rakúskych slobodných a, hahaha, Tomia Okamuru. Za ochranu hraníc a tradícií.
