Autorka pracuje v Inštitúte environmentálnej politiky
Počas pracovného života robíme mnoho rozhodnutí, ktoré ovplyvňujú našu uhlíkovú stopu. Skrátenie dennej teplej sprchy o dve minúty za toto obdobie ušetrí asi tonu ekvivalentov CO2.
Cestovanie do práce vlakom namiesto auta ušetrí v priemere takmer 27 ton a zníženie spotreby mäsa len na jednu porciu týždenne ušetrí ďalších takmer 36 ton skleníkových plynov.
Omnoho väčší vplyv by však mohlo mať investovanie penzijných úspor do fondov priateľských ku klíme. Tieto investície môžu podľa skupiny Nordea počas pracovného života ušetriť viac ako dvetisíc ton skleníkových plynov.
Priemerný Slovák pri súčasných návykoch celkovo vyprodukuje za to isté obdobie asi 320 ton emisií.
Správnym použitím usporených peňazí tak môžeme výrazne prispieť k tomu, aby sme aj v čase našich dôchodkov mohli spokojne žiť v príjemnom prostredí.
Dôsledky zmeny klímy už začíname cítiť aj v Európe. Na Slovensku to vidíme nielen počas tropických horúčav – pre sucho musíme kopať hlbšie studne a povodne každý rok spôsobujú miliónové škody. Nárasty teplôt škodia lesom aj nášmu zdraviu.
Verejné peniaze nestačia
Aj napriek tomu sa nám nedarí nájsť dosť peňazí na opatrenia, ktoré by tieto zmeny spomalili. V EÚ by sme mali každý rok oproti súčasnosti investovať do boja proti zmene klímy 180 miliárd eur navyše. To je viac ako celkový ročný rozpočet EÚ či ročný HDP Slovenska.
