Ani krízová konzultácia s Kočnerom – „ja sa už balím, vivat Nový Zéland“ – nepomohla Bašternákovi od piatich rokov väzenia natvrdo.

Aj s prepadnutím nadobudnutého majetku, ktorý predbežne dostane správcu a neskôr azda aj nových vlastníkov.
To teda platí v prípade, ak sa naplní právna prognóza, podľa ktorej aj statky, ktoré bleskovo prepísal na rodinu, patria do dražby.
Spravodlivosti by tak aj bolo učinené zadosť. Čakať sa však dá skôr zdržanie, keďže zahrnutie prepísaných aktív „podnikateľ“,teda jeho právnik, zrejme napadne na súdoch.
Ruku do ohňa nedáme, ale tešiť sa zatiaľ môžeme akurát na licitácie o apartmán v Bonaparte, ktorý z akýchsi nesmierne záhadných dôvodov odkloniť na manželku a spol. Bašternák zabudol („zabudol“).
Verzia, že jednoducho nestihol, sa pri akcelerácii jeho daňových švindľov predpokladať veľmi nedá. Ak súdy dajú za pravdu názoru, že odkláňať majetky na blízke osoby sa nepatrí, Bašternák horko zaplače, že sa nestal ilegálnym ekonomickým migrantom na Novom Zélande.