SME
Nedeľa, 28. november, 2021 | Meniny má HenrietaKrížovkyKrížovky

Neonacista na kandidátke alebo aký je rozdiel medzi fašistom a kačkou

Prejdú fašisti kačacím testom?

Demonštrácia proti fašizmu reagujúca na rozsudok Najvyššieho súdu vo veci návrhu generálneho prokurátora na rozpustenie ĽSNS. (Zdroj: SITA)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Autor je politológ zameriavajúci sa na výskum krajnej pravice

Žijeme v ére, ktorú niektorí teoretici označujú ako postfašistickú. Jedným z hlavných znakov tejto éry je údajne to, že fašizmus široká verejnosť považuje za skompromitovanú ideológiu. Akékoľvek snahy o oživovanie toho, čo si ľudia pod fašizmom predstavujú, sú preto vnímané ako diskvalifikujúce.

Fašizmus tak dnes nie je populárnou nálepkou, čo je jeden z hlavných dôvodov, prečo aj strany a hnutia, ktoré z fašizmu vychádzajú, sa na rozdiel od medzivojnovej Európy zriedkakedy k tejto ideológii otvorene hlásia.

V mnohých prípadoch dochádza skôr k pravému opaku, teda k snahe sa od fašizmu dištancovať.

Len také politologické poučky

To je aj prípad Kotlebovej ĽSNS. Tá sa ihneď po vynesení rozsudku Najvyššieho súdu o jej nerozpustení začala týmto rozhodnutím oháňať a snaží sa ho interpretovať ako dôkaz, že v jej prípade nejde o fašistickú či extrémistickú stranu.

Možno ešte lepším príkladom ako bezprostredná Kotlebova tlačovka bolo vystúpenie tajomníka strany poslanca Schlosára. Ten v relácii RTVS Sobotné dialógy reagoval na takmer rumsfeldovský výrok Braňa Ondruša: "Vy viete, že ste nacisti, my vieme, že ste nacisti a vy viete, že my vieme, že ste nacisti..." slovami, že "ak by bola pravda, to čo hovoríte, že sme neonacisti, že sme neofašisti, že sme extrémisti, tak jednoducho Najvyšší súd v zmysle platných zákonov by nemal inú možnosť, ako nás rozpustiť...“

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

A preto „...akékoľvek obvinenia z toho, že chceme odstrániť demokratický systém, že sme fašistická strana a tak ďalej, to sú v podstate len také politologické poučky...“.

Jediné, s čím sa dá z uvedených Schlosárových slov ako-tak súhlasiť, je záver. Problém je však v tom, že tu nejde o „len také politologické poučky", tak ako sa to Schlosár snažil prezentovať.

Politický extrémizmus, neofašizmus či neonacizmus sú politologické, a nie právne koncepty, a preto sú to politológovia, a nie právnici či sudcovia, ktorých názory a analýzy sú pri určovaní toho, čo je, alebo nie je extrémizmus, relevantné a smerodajné.

To je koniec koncov aj dôvod, prečo súdy vo viacerých krajinách využívajú na súdnoznalecké účely v tejto oblasti výstupy z politológie a iných jej príbuzných odborov.

Prečítajte si tiež: Rozpustiť či nerozpustiť kotlebovcov? Základné scenáre sú dva Čítajte 

Neonacista na kandidátke

Iný zaujímavý moment, ktorý sa v súvislosti s pojednávaním o rozpustení ĽSNS odohral, súvisel s tým, kto sprevádzal Mariana Kotlebu na Najvyššom súde v deň vynesenia rozsudku. Ondrej Ďurica. Ten je momentálne kandidátom číslo 8 na kandidátke ĽSNS do blížiacich sa volieb do Európskeho parlamentu.

Dočítajte tento článok
s predplatným SME.sk.
Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Peter Schut.

Cena zrejme znemožní v pomeroch nášho zdravotníctva nasadiť ich mimo najrizikovejších skupín.


18m
Eugen Gindl.

Myslel, písal a rozhorčoval sa preto, že ho hlboko dojímal osud druhého. Ešte za Eugenom Gindlom.


Jakub Huba 5 h

Karikatúra denníka SME (Vico).


5 h
Mariana Čengel-Solčanská.

Jazyk má strategický význam, obsahuje identitu národa. Môže zaniknúť ľahšie, než by sme predpokladali.


Mariana Čengel Solčanská 6 h
Skryť Zatvoriť reklamu