Autor je politológ, zaoberá sa históriou politického myslenia na Slovensku.
Existencia malých štátov je bytostne závislá od fungujúcej medzinárodnej spolupráce a účasti na nej. Ak totiž preváži princíp nacionalistického súperenia a egoizmu, je otázka veľkosti vždy rozhodujúcou.
Preto je iróniou, ak sa naše existenčné záujmy spájajú s ľahostajnosťou, dokumentovanou účasťou v ostatných voľbách do Európskeho parlamentu.
Politické elity a predstavitelia nášho emancipačného pohybu preto v minulosti vždy sústredili ohromné úsilie na riešenie tejto otázky; a od jej vyriešenia záviselo aj naše národné a politické oslobodenie.
Od diplomacie k súpereniu
Vodcovia nášho emancipačného hnutia z čias 1. svetovej vojny intenzívne rozvíjali zahraničnopolitické aktivity a svoj boj za našu národnú slobodu viedli primárne diplomatickými prostriedkami.
Masaryk, Beneš a Štefánik boli v neustálom kontakte s vládami štátov Dohody (Francúzsko, Veľká Británia, Taliansko, Rusko, neskôr USA). Presviedčali ich o potrebe nového usporiadania stredoeurópskeho regiónu.
V odboji však existovalo vnútorné napätie, ktoré bolo spôsobené rozdielnym pohľadom na dôležitosť jednotlivých dohodových štátov pri utváraní slobodného Československa a jeho zahraničnopolitickej orientácie.
