Autorka je sociologička, pôsobí na Univerzite Komenského
Aké sú aktuálne podmienky fungovania občianskej spoločnosti v strednej Európe? A aké sú dôvody na obavy o osud mimovládnych organizácií? Čo robí s občianskou spoločnosťou digitálna éra? A čo prináša nová generácia?
Na tieto a ešte mnohé ďalšie otázky odpovedá súbor štúdií stredoeurópskych odborníkov v zborníku Civil Society Renewal (Obnova občianskej spoločnosti), ktorý aktuálne vydáva Visegrad Insight.
Tento portál dnes už zďaleka nie je „len“ miestom, kde sa dajú čítať kvalitné komentáre a analýzy, ale think-tankom, generátorom myšlienok, starostlivých úvah a premyslených scenárov o stredoeurópskom priestore v širších globálnych súvislostiach.
Autoritári útočia
Po troch dekádach demokratického fungovania sa „odkliata“ občianska spoločnosť v stredoeurópskom regióne ocitla v situácii, keď je dôležité uvažovať o jej ďalšom smerovaní.
Dôvodov je niekoľko – predovšetkým politický režim – najmä v Maďarsku a Poľsku – urobil z mimovládnych organizácií nepriateľov, rôznym spôsobom im komplikuje život a útočí aj na ďalšie piliere otvorenej spoločnosti – politické slobody, nezávislé médiá, práva menšín.
Ako najilustratívnejší príklad slúži - pochopiteľne - Maďarsko, kde orbánovský režim intenzívne skúša, kam až môže zájsť v obmedzovaní a stigmatizovaní nezávislých inštitúcií.
Ale ani v iných visegrádskych krajinách nie je situácia priaznivá. V Poľsku vznikol vládou podporovaný Národný inštitút slobody ako silný aktér určovania hraníc slobody.
Na Slovensku vražda investigatívneho novinára naplno odhalila mechanizmy, ktoré politické špičky využívali (využívajú?) na bezprecedentné okliešťovanie demokratických inštitútov a zneužívanie moci.
A v neposlednom rade ani súčasná česká politická reprezentácia nie je žiadnym fanúšikom mimovládok.
Generačná výmena
Ďalší faktor je generačná výmena. Mnohé kľúčové osobnosti občianskeho aktivizmu sa profilovali ešte ako odporcovia predchádzajúceho režimu a po jeho porážke zviedli nejeden zápas o charakter demokratického režimu.
V súčasnosti nastupuje generácia, ktorá už bola politicky socializovaná v iných podmienkach, a to nielen z hľadiska politickej slobody, európskej integrácie a globalizácie, ale aj digitálnych zručností.
“Netreba lamentovať nad osamelými demokratmi pozerajúcimi sa do obrazovky smartfónov.
„
Informačné technológie ju sprevádzajú od najútlejších rokov. Ako príklady prieniku nových technológií do občianskych aktivít autori štúdie uvádzajú crowdfundingové platformy, „uberizáciu“ aktivít a práce v rámci občianskej spoločnosti, sociálne kampane alebo protesty na sociálnych sieťach.
Ako boli napríklad Čierny pondelok alebo hnutie #MeToo, či iné aktivity a spolupráca mimo formalizovaných štruktúr.
Pochopiteľne, nové formy komunikácie a mobilizácie prinášajú aj nové formy ohrozenia – pokles dôvery ako dôsledok rozšírenia dezinformácií, zatváranie sa do informačných bublín alebo aj stále pokračujúca atomizácia.
Boj o financovanie
Kritickým bodom fungovania mimovládnych organizácií je ich financovanie. Aj napriek inovatívnym ad hoc aktivitám a spôsobom získavania zdrojov sú kamenné mimovládne inštitúcie nezastupiteľné a tie z niečoho musia platiť svietenie a kúrenie.
Pripravte sa na kritiku od priateľov Čítajte Problémom so získavaním verejných zdrojov majú najmä ľudskoprávne, analytické, watch-dogové a advocacy organizácie na rozdiel od charity a sociálnych služieb.
Na Slovensku – podľa analýzy publikácie Občianska spoločnosť na Slovensku: krízy, križovatky, výzvy z roku 2017 - sú zdroje mimovládnych organizácií rozdelené približne na tretiny – verejné (priame a nepriame), súkromné a z vlastnej činnosti.
Často diskutované zahraničné zdroje sú v dostupných štatistikách ťažko identifikovateľné, ale odhadom tvoria len asi päť percent.
Stúpajúci trend zaznamenávame pri nepriamych verejných zdrojoch, ktoré predstavuje tzv. daňová asignácia fyzických i právnických osôb. Napriek mnohým úvahám o možnostiach obmedziť tento zdroj, nebola nateraz asignačná schéma zásadne zmenená.
Približne tretinový podiel verejných zdrojov na fungovaní tretieho sektora uvádzajú aj maďarskí autori. Tu však sú mimovládky pod oveľa väčším tlakom. Organizácia, ktorá nepodporuje vládnu politiku, si nemôže byť istá stabilným fungovaním.
V roku 2017 maďarský parlament prijal zákon o „transparentnosti organizácií podporovaných zo zahraničia“, čo v praxi znamená, že každá organizácia, ktorá zo zahraničných zdrojov získa viac ako 24-tisíc eur ročne, sa musí formálne zaregistrovať ako organizácia „financovaná zo zahraničia“.
Aj cez túto právnu úpravu sú „nelojálne“ mimovládky predmetom najrôznejšieho šikanovania a žijú pod neustálou hrozbou rozpustenia.
Po tomto kroku nasledoval balík zákonov pod príznačným názvom Stop Soros. Zavádza sankcie proti organizáciám a jednotlivcom, ktorí pomáhajú migrantom. Zatiaľ síce nebol aplikovaný, ale už aj jeho existencia na papieri je dostatočnou správou o vzťahu vládnej moci k občianskej spoločnosti.
Ukazuje tiež, že prípad Stredoeurópskej univerzity a Nadácie otvorenej spoločnosti sú len špičkou ľadovca Orbánových reštrikcií.
Navyše, podobne ako v Poľsku - delegitimizácia občianskych organizácií má podobu paralelnej, vládnou podporovanej štruktúry – tzv. fórum občianskej únie je typickým príkladom vládnej mimovládky (tzv. GONGO), ktorá je privilegovaná z hľadiska prideľovania verejných zdrojov.
Občianske zemetrasenie
Po prečítaní prípadu Maďarsko je Slovensko na tom komparatívne celkom dobre. Konštatuje to aj Juraj Rizman z Via Iuris, jeden z autorov publikácie. Nenaplnili sa ani obavy z dôsledkov prijatia tzv. registračného zákona.
Zima našej nespokojnosti Čítajte Čo však ostáva, je šírenie nenávisti proti občianskej spoločnosti, nálepkovanie „zahraniční agenti“ alebo priamo z úst bývalého premiéra označenie organizátorov protestov Za slušné Slovensko ako „Sorosove deti“.
Politici, ktorých mentálny svet neprekračuje predstavu, že súčasťou demokratickej spoločnosti sú len politické strany, moc, biznis, ale nie demokraticky samostatne uvažujúci a konajúci občania, obviňujú mimovládky z toho, že nemajú legitimitu, lebo nikoho nezastupujú, nikto ich nezvolil, ale zároveň „robia politiku“.
Na Slovensku však sledujeme aj nový fenomén. Občianske zemetrasenie, ktoré prišlo po vražde Jána a Martiny, podnietilo, alebo možno urýchlilo, rozhodnutie viacerých doterajších aktivistov a/alebo úspešných profesionálov mladšej strednej generácie vstúpiť do politiky.
Táto vlna sa zdvihla už v prípade komunálnych volieb na jeseň 2018 a pokračovala na jar voľbami prezidentskými.
Matúš Vallo, nový primátor hlavného mesta, v jednom z rozhovorov povedal, že sa dlhodobo snažil dosiahnuť rôzne zmeny tlakom na exekutívu zvonka. Po rokoch márnych pokusov pochopil, že sa musí odhodlať na tento zásadný krok a dosiahnuť želané zmeny sám.
Klasik kultúrnej sociológie Robert Putnam napísal pred dvoma desaťročiami ikonickú štúdiu Bowling alone (Hrať bowling osamote), v ktorej opisuje príčiny a dôsledky úpadku sociálneho kapitálu v americkej spoločnosti.
V konečnom dôsledku však dochádza k záveru, že síce miznú tradičné podoby združovania a komunitného života, ale vznikajú nové. A preto neskôr vydanej knihe už dal optimistickejší podtitul: Kolaps a obnovenie americkej komunity.
Aj v strednej Európe treba aktuálne premeny vidieť ako príležitosť pre obnovu. Čiže nelamentovať nad osamelými demokratmi pozerajúcimi sa do obrazovky smartfónov, ale aktívne hľadať nové podoby sociálneho kapitálu občianskych spoločností.
Článok je súčasťou projektu #DemocraCE v spolupráci s Visegrad/Insight.
