Autorka je herečka a kabaretiérka
Slovo rasizmus som spoznala asi ako desaťročná. Môže za to Michael Jackson. Bola som jeho obrovskou fanúšičkou. Presne tou šialene zamilovanou až do omdletia.
Celou jeho tvorbou sa niesol odkaz boja proti rasizmu, neprávosti, utláčaniu. Vyrastala som pod vplyvom tohto šírenia dobra, lásky a súcitu, ktorým Jackson celý svet opantal, a nie každému to vyhovovalo.
Vďaka nemu som sa začala cítiť ako svetová občianka, ktorý sa má podieľať na záchrane tejto planéty a verí, že dokáže urobiť svet lepším – "make it a better place".
Nešlo mi do hlavy, ako môže niekto na základe farby pleti niekoho ponižovať. Alebo inak povedané, ako si niekto môže myslieť, že je nadradená rasa. Kde to vzniklo? Niekto sa narodí v Afrike, niekto v Európe, biely alebo čierny, nie je to predsa ničia vina ani zásluha.
Ja som na základnej škole ešte netušila, že mám aj cigánsku krv, až kým sa raz jeden chlapec z vyššieho ročníka počas veľkej prestávky nepristavil pri mojej spolužiačke a neopýtal sa jej:
„Ako sa môžeš kamarátiť s tou Cigánkou?“ Akože so mnou.
Nevedela som, o čom rozpráva. Len som vycítila, že je zlý a vyhýbala som sa mu. Okrem tohto incidentu som svoju malú exotickosť vždy vnímala skôr ako výhodu. Som aspoň sčasti univerzálna rasa.
Na začiatku je otvorená hlava
Malé deti rozlišujú, podobne ako zvieratá, pozitívnu a negatívnu energiu. Dobro a zlo. Kamarátia sa medzi sebou a je im úplne jedno, či ste ružový, modrý, zelený. Všimnú si to, to áno. Nie sú farboslepé. Teda colorblind, čo je inak populárny termín.
