Koniec rozhovorov s labouristickou opozíciou vracia Mayovú do bezútešnej pozície, v ktorej „jej“ dohodu o brexite už trikrát roztrhal na kusy parlament.

Z „extratimu“, ktorý dostala do októbra, mesiac a pol už spotrebovala, avšak nevidieť náznak, ani siluetu smeru, ktorým by mala pokračovať. Zvlášť po odkaze skeptikov z vlastnej strany, že to, čo trikrát zavrhli, ani na štvrtý raz nepodporia.
„Zlatý štandard“ by boli predčasné voľby. Nech sa už Corbyna akokoľvek desíme (antisemita ako lusk), v súčasnom Westministri zdochol pes, niet väčšiny pre nič. Ako východisko z patu by v duchu demokracie plne bolo aj druhé referendum.
„Protiargument“, že by vraj šlo o neúctu k voličom, je zoči-voči nehybnosti už zle poškodzujúcej Britániu a tiež úniu, jednoducho neudržateľný.
Keďže Macron sa zaklína – isteže, pred voľbami – že odklad je to posledný, po 31. októbri už nebude žiadny, kamsi sa Briti pohnúť musia.
Či k voľbám, či k referendu. Ak teda stále nechcú – a jasná väčšina nechce – brexit bez dohody, čiže ten najtvrdší z možných.