V lete 2013 sa Česko spamätávalo zo zásahu na úrade vlády, ktorý viedol k zatknutiu premiérovej pravej ruky, milenky a budúcej manželky v jednej osobe. Vo väzbe skončili aj dvaja poslanci.
To všetko pre obvinenia zo zneužívania tajných služieb, z korupcie, čo nakoniec položilo vládu Petra Nečasa.
To bol ten moment, keď Andrej Babiš vďaka kritike „skorumpovaných starých štruktúr“ vyrástol do dnešnej podoby, keď ho od moci nedostane ani stíhanie za zneužívanie európskych fondov.
V lete sme o tom v SME robili projekt SME u susedov v podobe reportáží z diania v okolitých krajinách. Mali rovnakú štruktúru – rozhovor s osobnosťou, článok o tom, v čom sa môžeme od suseda poučiť, v čom zlyháva, netradičné pamiatky plus jedna kultúrna téma. Na mňa vyšlo Česko.
Láska proti korupcii
Pamätám si na tie trochu prekvapené pohľady, keď som v Prahe vysvetľoval, že idem písať o tom, ako by sa Slovensko mohlo poučiť z boja s korupciou. V Česku totiž prevládal pocit, že krajina je nekonečne skorumpovaná práve preto, že sa s korupciou nebojuje.
Ako keby teraz na Slovensko prišiel zahraničný novinár s tým, že chce písať o úspešnom boji proti korupcii. Česko bolo vtedy v podobnej situácii.
Jedným z mojich vtedajších respondentov bol Václav Láska, bývalý policajný vyšetrovateľ, v tom čase advokát. Práve on žalobami spustil vyšetrovania, ktoré viedli k zásahu na úrade vlády.
Uznal, že vybraná téma má v Česku predsa len zmysel. „Na významné posty sa už dostávajú aj nezávislí ľudia. Klientelistické väzby potom už nie sú úplne nepriestrelné,“ opísal, čo sa v krajine zmenilo.
Bol trochu paradox, že Nečasa zlomilo práve uvoľnenie rúk vyšetrovateľom a dosadenie nezávislých ľudí na štátne zastupiteľstvá.
