Autor je historik a publicista, pôsobí v Londýne
„Po dlhej debate najvyššie velenie armády neprišlo na scenár, v ktorom by sa veci mohli vyvíjať v prospech Spojených štátov,“ vyhlásil poradca troch amerických prezidentov pre boj s terorizmom.
Stalo sa to v roku 2007 a hovoril o snahe Pentagonu vyrukovať s víťaznou stratégiou vo vojne s Iránom. Nech robili, čo chceli, USA boli na porazenej strane.
Američania sa poučili z Reagana aj z Iraku. Blíži sa vojna s Iránom? Čítajte Generál americkej námornej pechoty Tony Zinni o dva roky varoval, že útok na Irán by nevyhnutne znamenal pozemnú operáciu. „Ak sa vám páčilo v Iraku a Afganistane,“ dodal lakonicky, „Iránom budete nadšení.“
A bývalý šéf Mossadu Meir Dagan v roku 2011 poznamenal, že útok na Irán je ten najhlúpejší nápad, aký kedy počul.
Extrémista v Bielom dome
To všetko zaznelo v časoch, keď viacerí ľudia na Západe podchvíľou prehodili niečo o vojne s Iránom, lebo iránskym prezidentom bol veľkohubý extrémista Mahmúd Ahmedínedžád.
Ten v roku 2013 prehral vo voľbách a na jeho miesto prišiel umiernený reformátor Hasan Ruhání.
Ruhání prestal s agresívnymi rečami a v roku 2015 so svetovými mocnosťami uzavrel dohodu, ktorá odložila iránsky jadrový program najmenej o pätnásť rokov.
Všetko utíchlo, až kým ďalší veľkohubý extrémista Donald Trump neroztrhal dohodu na kusy a opäť nezačal hovoriť o vojne s Iránom.
