Autor je ekonóm, v rokoch 2012 – 2016 pôsobil v Inštitúte finančnej politiky. Momentálne externe pracuje v Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky.
Slovenské ani európske podniky nezvládajú konkurovať dravým ázijským ekonomikám. Dôvodom je najmä vysoké daňové zaťaženie, premrštené regulácie a rozpínajúci sa sociálny štát.
Na tom sa zhodujú zástupcovia zamestnávateľských zväzov aj ich advokáti v treťom sektore. A je to pravda. Najlepšie to ilustruje vývoj na trhu s oblečením a textilom.
Od roku 2008 zvýšil Bangladéš export oblečenia do Európskej únie z piatich miliárd na dnešných sedemnásť miliárd eur. V tom istom období prišlo o prácu milión ľudí zamestnaných v textilnom priemysle.
Na Slovensku zanikla dokonca polovica pracovných miest v tomto sektore. Bangladéš nám posiela lacné tričká. My za to platíme eurami a našimi pracovnými miestami.
Ľudia v Bangladéši cítia na vlastnej koži úspechy svojich podnikateľov. Mzdy tam prudko rastú. Minimálna mzda vzrástla v decembri minulého roka o 51 percent. Bangladéšske šičky od januára zarábajú v prepočte 84 eur mesačne.
Miestne odbory tento nárast stále nepovažujú za dostatočný a požadujú 169 eur. V Bangladéši sa oficiálne pracuje 48 hodín týždenne. Neoficiálne asi 60 hodín.
Ak chce Slovensko obnoviť svoju konkurencieschopnosť, musí ihneď zrušiť všetky dane a regulácie, ktoré zväzujú našich podnikateľov. Ale nebude to stačiť. Bude nutné presvedčiť ľudí, že mzda 80 eur mesačne je tak akurát.
A do práce sa bude chodiť aj v sobotu. Iba tak si zabezpečíme odevnú sebestačnosť. Potom ovládneme európske trhy a vytlačíme bangladéšskych podnikateľov naspäť do Ázie. Ak sa chceme pretekať s Bangladéšom, tak inú možnosť nemáme.
Dane zvyšujú schopnosť konkurovať
Svetové ekonomické fórum každoročne publikuje rebríček konkurencieschopnosti. Zohľadňuje v ňom mnoho faktorov od makroekonomickej stability, bezpečnosti, vymožiteľnosti práva, kvality internetu, úradov, zákonníka práce, infraštruktúry aj vysokých škôl.
V prvej trojke sú USA, Singapur a Nemecko. Z fiškálneho a daňového pohľadu tieto krajiny nič nespája. Singapur má nízke dane, výdavky aj dlh.
Nemecko je kolískou sociálno-trhovej ekonomiky s vysokými daňami, výdavkami a stredne veľkým dlhom.
USA majú nižšie dane než Nemecko, avšak výrazne vyšší dlh. Na konci prvej desiatky rebríčka je eurosocialistické Dánsko a Švédsko. Slovensko je na 41. mieste.
Index globálnej konkurencieschopnosti sa skladá z viac než sto indikátorov. Zaujímavosťou je, že daňová sadzba pre firmy v ňom nefiguruje.
Pri porovnaní konkurencieschopnosti a výšky korporátnej dane prípadne veľkosti prerozdelenia v ekonomike dostávame prekvapujúco pozitívny vzťah. A je jedno, či porovnávame všetky alebo len vyspelé štáty.
Znamená to, že krajiny s vyššími daňami a vyšším prerozdelením sú podľa metriky Svetového ekonomického fóra viac konkurencieschopné. Nie menej, viac konkurencieschopné.
