Generál Mattis má prezývku „besný pes“, ako Trumpov minister obrany však bol vnímaný ako brzda a protiváha geopolitických dobrodružstiev, ktoré sa akosi „samozrejme“ očakávali od jeho nadriadeného.
Ak sa mesiace po demisii ozval, že „Amerika sa musí viac angažovať vo svete, ale menej vojensky intervenovať“, vyjadril tým pocity tej časti svetovej verejnosti, ktorej sa lietadlová loď v Perzskom zálive a torpédoborec v Juhočínskom mori nepozdávajú ako vrchol „umenia dohody“, v čom je Trump – podľa vlastných slov – najlepší na svete.
Aby nedošlo k omylu – reč je o tej časti globálnej politiky, analýzy a komentariátu, ktorá nespochybňuje americké argumenty v otázkach Iránu a Číny.
Trump sa pravdepodobne nemýli, že si môže dovoliť celkom veľa. Aj keď sa často blúzni o „čínskom storočí“, USA stoja na najpevnejších ekonomicko-politických nohách, aby zvládli konfrontácie a rôzne sankcie než druhé strany.