Martin Posch pôsobí na Historickom ústave SAV
Miloslav Szabó: Klérofašisti. Slovenskí kňazi a pokušenie radikálnej politiky (1935-1945). Bratislava : Slovart
Vladimír Rolko, Richard Ries, Anton Šalát a ďalšie osoby, ktoré sa objavujú v novej publikácií z pera historika a germanistu Miloslava Szabóa, sú v širšej spoločnosti takmer neznáme.
No počas existencie vojnovej Slovenskej republiky, prípadne v medzivojnovom období ich názory a texty rezonovali v istej časti spoločnosti. Už samotný názov knihy pritom dokáže zaujať.
Kto sú klérofašisti
Termín klérofašismus je nevyhnutne spojený s komunistickou historiografiou a označovaním systému, ktorý fungoval na Slovensku v rokoch 1939-1945. Szabó sa vo svojej publikácii od tak širokého používania tohto termínu dištancuje a namiesto –izmu, hovorí o klérofašistoch ako o jednotlivcoch.
Čitateľovi poskytuje informácie, na akých platformách a v ktorých periodikách sa formovalo radikálne myslenie niektorých kňazov, pričom spoločným prvkom bol často antisemitizmus.
Szabó, ktorý sa zaoberá nielen dejinami antisemitizmu a rasizmu, ale aj kultúrnymi dejinami v stredoeurópskom priestore, vysvetľuje, ako sa toto myslenie formovalo a vyvrcholilo u niektorých predstaviteľov do otvorenej podpory politiky nacistického Nemecka.
Szabó sa vo svojej knihe pýta „prečo mali duchovné autority ambíciu stať sa ideológmi a politickými vodcami, pričom niektorí z nich zašli až tak ďaleko, že oslavovali vojnu, hrdinstvo a obeť na oltári vlasti a národa, alebo dokonca začali otvorene hlásať totalitarizmus, nerovnosť a bezprávie.“ (s. 27)
Čitateľovi pri snahe odpovedať túto otázku, vysvetľuje dobové reálie a taktiež aj pozíciu katolíckej cirkvi v medzivojnovom období, či počas druhej svetovej vojny nielen na Slovensku, ale aj v Európe.
Hanus precitol, iní nie
Téma angažovanosti kňazov v politike počas druhej svetovej vojny dodnes na Slovensku vyvoláva mnoho vášní a emócií, ktoré zasahujú do vecnej, prípadne odbornej diskusie, ktorú by si táto téma vyžadovala.
Szabó sa však vyhol argumentačným skratkám a bez útokov na cirkev alebo vierovyznanie analyzuje politické aktivity, či publikačnú činnosť viacerých kňazov, ktorí sa otvorene priznávali k sympatiám s fašizmom alebo radikálnym antisemitizmom.
