Sťažnosti ochrankárov na „šikanózne postupy“ a podobne môžu byť opodstatnené. Alebo aj nemusia, keďže na plnenie fyzických previerok môže byť aj prísnejší pohľad, než majú sami na seba.

Dúfať, že pravdu v tejto otázke vyjaví Sakovou sľúbené „komplexné prešetrenie“, iste môžeme. Vzhľadom na vzťahy a väzby, ktoré prežili Kaliňáka v zdraví a pohode, si však myslíme svoje.
Aj keby bola situácia okolo ochranky menej vzrušujúca, celkom zrejmé je, že reforma silových útvarov – nazvime to „dekaliňákizácia“ – pod taktovkou Sakovej je číra fikcia. Mala predsa celý rok, aby si urobila poriadok v Úrade pre ochranu ústavných činiteľov.
Verzia, že zvesť o vojnách v ochranke k nej doletela až teraz, je, všakáno, číry nezmysel, keďže opak ju samu diskvalifikuje ako ministerku vnútra.
Presun kauzy do rúk inšpekcie je formálne v poriadku. Neformálne si však môžeme povedať, že Saková takto vyrába clonu, ktorá je nutná, aby sa vec pomaly a iste vyparila do stratena. Na čom sotvačo zmení jedna prípadná personálna zmena.