Autor vedecký je pracovník SAV a zakladajúci člen Slovenského ochranárskeho snemu.
Ak to zjednodušíme, tak v sobotných eurovoľbách stoja pred nami - oprávnenými voličmi a voličkami zo Slovenska – v zásade tri výzvy.
Tá prvá je nezostať doma a rehabilitovať sa za hanbu, ktorú sme utŕžili svojou 87-percentnou volebnou neúčasťou v predchádzajúcich eurovoľbách.
Tou druhou je zvoliť takú politickú stranu, ktorej program je zárukou, že bude pre Európu, ktorej sme súčasťou, prínosom.
A napokon treťou je preferenčnými hlasmi (ľudovo povedané krúžkovaním) podporiť tých a tie za europoslancov, ktorí a ktoré sú odborne i charakterovo najspôsobilejší/-ie a zároveň najlepšie zodpovedajú naším predstavám o tom, čo treba v Európskom parlamente podporovať a čo, naopak, nedovoliť.
Čo sa týka samotnej rekordne nízkej účasti pred piatimi rokmi, všetko nasvedčuje tomu, že nebola prejavom nášho nadmerného euroskepticizmu. Veď podľa relevantných prieskumov výrazná väčšina obyvateľov Slovenska má k Európskej únii skôr pozitívny vzťah a podporuje členstvo Slovenska v nej.
Dokonca sa obávajú o jej ďalší osud.
Ľahostajnosť, nie skepsa
Naša predchádzajúca zdrvujúca volebná neúčasť bola teda zrejme len prejavom našej pohodlnosti, ľahostajnosti, únavy (z) demokracie a podcenenia rastúceho významu, ktorý európske inštitúcie majú.
“Európske inštitúcie sú dlhodobo lídrami nielen v oblasti ľudských práv, ale aj vo sfére ochrany životného prostredia.
„
Áno, aj vo vzťahu k prírode, krajine, klíme, vode, ovzdušiu či zdraviu nás všetkých.
Navyše, nízka účasť v eurovoľbách logicky znižuje legitimitu Európskej únie a jej inštitúcií a robí ju zraniteľnejšou, čo je v zjavnom rozpore so spomínaným deklarovaným postojom väčšiny obyvateľov tohto štátu.
