Môžeme si myslieť, že ministerstvo kultúry je najzbytočnejšie spomedzi všetkých. Keď už je, malo by sa starať o kultúru v širšom zmysle slova, teda nielen o niekoľko inštitúcií. Nateraz nezvláda ani tie inštitúcie.

Ministerka Ľubica Laššáková je predĺžená ruka centrály Smeru. Túžba osedlať si aj mysle umelcov je skoro nesmierna. Deje sa cez škrtanie dotácií a rozpočtov s predstavou, že lojalitu si možno kúpiť.
Nuž, nemožno, pani ministerka a iní „centrálisti“. Umenie si bude robiť čo chce, nehľadiac na predstavy moci.
Ak ide o kultúru, moc k nej často chodieva v bagančiach. Bez bázne a hany si necháva z obuvi trčať slamu. Moc chodí v straníckom tričku. Dnes chodí nekultúrnosť v čižmách aj tam, kde by si aj menej priemerná dáma zvolila lodičky.
V čižmách odvoláva, vymenúva, otvára... rozhoduje o dotáciách, rozpočtoch a príspevkoch. Umenie pritom nechce od ministerstva kultúry veľa. Najmä pokoj.