Autor je redaktorom českého Denníka
Manželka mi už niekoľko týždňov oznamuje, že odchádza. Na demonštráciu. Berie si dáždnik a zväčša nejakú vlajku. Českú, európsku, nórsku.
Hoci to znamená, že budeme bez teplej večere, že si budem musieť vyžehliť košele a ďalší diel Černobyľa si pozrieme až inokedy, teší ma to. Týždeň čo týždeň sa totiž manželka vracia čoraz nadšenejšia.
Demonštrácie „Milión chvíľ pre demokraciu“ s hlavnou požiadavkou, aby odstúpil trestne stíhaný premiér Andrej Babiš, a ktorých motorom bolo dosadenie kontroverznej Marie Benešeovj na kľúčový post ministerky spravodlivosti, totiž majú čoraz väčšiu silu.
Po dvakrát zaplnenom Staromestskom námestí sa pred niekoľkými dňami zaplnilo aj Václavské námestie, na ktorom sa zišlo sedemdesiattisíc ľudí. A to zďaleka nie je koniec.
Manželka, ktorá najmä po znovuzvolení Miloša Zemana za prezidenta upadla do depresií a na mape hľadala, kam by sme sa mohli odsťahovať, v posledných týždňoch citeľne pookriala.
Má novú nádej, sila toľkých Čechov, ktorí vnímajú Babiša a Zemana ako „zlo“, dodáva silu aj jej. Nádej a silu, ktorú som jej nedokázal dodať poukazovaním na to, že v Česku stále nie je zďaleka tak zle ako v Poľsku či v Maďarsku.
Na Slováka po slovensky
Zo sily demonštrácií je viditeľne nervózny aj Babiš. Jeho kampaň ako faktického lídra kandidátky ANO v eurovoľbách nestála za nič, bol nepripravený, chaotický a bál sa. Má sa čoho.
