Nemajú plán pre Európu. Majú len kampane strachu. Plánujú len pre seba. Najčastejšie scenáre patetických seriálov, ktoré frustrujú diváka.
Víziu pre krajinu nahrádzajú sloganmi, ktoré odkukali od skúsenejších populistov a v horšom prípade od vojnových zločincov.

Tlačia sa do Európskeho parlamentu, ktorý vlastne nikdy nechceli. S agendou, ktorá samoúčelne rozkladá. Vlastne nevieme, čo by tam v náš prospech robili, lebo to nikdy jasne nepovedali.
Zlý Brusel, migranti pripravení skonzumovať našu kultúru a nechať nám len ohryzky svojej kultúry, Sorosova armáda, diktát úradníkov, tajné plány imperialistov. To všetko sme už počuli.
A predsa nanovo nám tieto slogany hádžu do tváre. Nám, čo chceme žiť v demokratickej Európe, a nie v guberniách samozvaných autokratov, ktorých poháňa len korupcia.
Bez váhania by urobili výpredaj demokratických inštitúcií a médií za putinovské službičky a zdroje. Lebo nikdy nevyhrávajú férovo.
Tá naša voľba nie je komplikovaná. Máme historickú skúsenosť s fašistami a populistami a vieme, kam tieto skupiny vo svojich najextrémnejšich formách Európu doviedli.
Aj v týchto voľbách im vieme povedať nie. Lebo ak to neurobíme teraz, jedného dňa už nemusia byť voľby, v ktorých budeme môcť naše nie povedať.
Politické sily, ktoré chcú rozložiť Európu, ale nasadzujú si vľúdnejšiu masku ochrancu národnej identity, v skutočnosti nie sú v prevahe.
Budú len vtedy, ak tí, čo sú za modernú a zjednotenú Európu, ktorá verí v zdravý rozum, ľudskosť, vzdelanie, obohacujúcu kultúru, dôstojnosť a rešpekt pre demokraciu, ostanú počas volieb doma.