Prvýkrát po rokoch môže mať autor pri opise aktuálnej politickej mapy dilemu, či má začať od niekoho iného ako od Smeru. Taká príležitosť sa nesmie vynechať, takže začneme od:
PS a Spolu
Tempo s akým obsadzujú politické posty, je obdivuhodné a odhliadnuc od prvých dní budovania demokracie asi aj bezprecedentné.
Za posledný polrok obsadili bratislavský magistrát, prezidentský palác a teraz s dvadsiatimi percentami vyhrali európske voľby.
Na ilustráciu stačí povedať, že také výsledky s novou stranou nedosahoval ani Robert Fico. V tejto fáze už si treba internalizovať názor, že nemáme do činenia s nejakou amatérskou úderkou (na jazyk sa tlačí „politická škôlka“), ale zručnými politikmi, ktorí sa vedia pasovať s ťažkými výzvami.
Tou ďalšou je neutralizácia hrozby v podobe novej politickej strany Andreja Kisku. Výsledok zatiaľ nepoznáme, ale pracovne môžeme predpokladať, že sa s tým popasujú ako s minulými komplikáciami, teda úspešne.
Smer
K téme bývalej štátostrany už sa ani nechce písať, vlastne aj ťažko prísť na niečo originálne.
Strana najprv prišla o schopnosť víťaziť v dvojkolových väčšinových voľbách (ako symbolický dátum uveďme prezidentské voľby 2014), potom aj v jednokolových (župné voľby 2017) a teraz po pätnástich rokoch okúsila horkosť porážky v pomernej voľbe.
