V príbehu Mariana Kočnera sme už dávno minuli fázu, v ktorej by zistenie, že si „pásol“ komplica aj na ústredí práce, dokázalo prekvapiť.
Riaditeľ odboru hmotnej núdze ako informátor MK je však aj tak šokujúca zvesť, keďže úrad zhromažďuje najcitlivejšie informácie o majetku, zdravotnom stave, či dokonca – tvrdí znalkyňa pomerov – „prakticky o všetkom zo súkromia“.

Keďže rodinné a osobné tajomstvá poskytujú klienti sociálnemu úradu dobrovoľne (na dobré slovo), necháme ležať systémovú výzvu, či je ozaj nevyhnutné, aby sa štát ľuďom hrabal v podrobnostiach ako počet izieb v byte, značka auta, nehnuteľnosť vo vlastníctve, výška platu a podobne.
Ak aj pripustíme (stĺpček nepripúšťa), že distribúcia dávok sa bez najcitlivejších osobných údajov nezaobíde, zhoda by mohla byť aspoň na tom, aby úradníci s prístupom k nim absolvovali čosi na spôsob bezpečnostných previerok.
Keby existovali (a keby sme verili NBÚ), sotva by sa k údajom najintímnejšieho typu dostal človek, ktorý dlhé roky udržiava kontakt(y) s osobou z mafiánskeho zoznamu.