Autor je teológ a spisovateľ
Rozhodnutie ministerstva kultúry ponížiť erbovú inštitúciu SNG a následný manéver s cieľom zakryť tento útok za pochybný útok na minoritné kultúry, je prípadovou štúdiou stavu slovenskej kultúry a vzťahu, ktorý k nej majú vybraní politici.
V tomto rozhodnutí sa mieša pomsta niektorých politických poradcov za porážku Šefčoviča kultúrnej obci a nepochopiteľné vnímanie slovenskej kultúry.
Starobylá predpojatosť
Prvé dôvody sú politické a súvisia so starobylou predpojatosťou politikov voči umelcom, keďže to boli v našich dejinách práve oni, čo sa opakovane postavili na tribúny. Sú výsledkom dlhodobého procesu nedôvery medzi exekutívnou a tvorivou silou v spoločnosti.
A to napriek tomu, že kultúra mala v stredoeurópskom priestore vždy aj politické funkcie, ktoré sa datujú od prvých vzťahov uhorských mecénov k tvorcom kníh a staviteľom katedrál a kostolov.
“O charaktere umenia a podpore kultúry nemôžu rozhodovať minoritné apokalyptické sekty so sexuálnymi neurózami.
„
Doteraz sa však stávali cieľom nepriateľskej kultúrnej politiky menšinové žánre a subkultúrne formy. Dialo sa to po výstave v Košiciach počas Európskeho hlavného mesta kultúry v prípade údajne zneuctenej českej vlajky a na mnohých menších festivaloch, ktoré často z ideologických dôvodov nezískali žiadnu verejnú podporu, pretože sa stali buď obeťami náboženskej kampane, ako to bolo v prípade hardcorových festivalov, alebo sa jednoducho ministerstvo rozhodlo, že vie, čo kultúra je a čo nie je.
Dnes sme sa ocitli v situácii, keď kultúrna obec čelí útoku nie na menšinové žánre, ale na jednu z kľúčových umeleckých a pamäťových inštitúcií, pričom každý vie, že ide predovšetkým o osobný útok ministerky a jej pomstychtivých poradcov proti riaditeľke SNG Alexandre Kusej.
Napriek opakovaným pokusom urovnať spor, je SNG, podobne ako nedávno SND, opäť vystavovaná politickému útoku, ktorý je pomstou za angažovanosť umelcov v spoločenských pohyboch.
