Už to naozaj začína byť otravné. Nespokojný list (časti) východoslovenských členov Smeru už azda po piaty raz za posledný polrok vyvolal nástojčivé očakávanie, či by to tentoraz, azda, možno, hádam, nemohlo Robertovi Ficovi naozaj ublížiť.

Ak sa odstrihneme od slovenských špecifík, naozaj to tak vyzerá. Predseda Smeru predsa kraľuje rebríčku nedôveryhodnosti, jeho strana v každých voľbách získava menej hlasov ako v tých predchádzajúcich.
A on, oslabený chronickou virózou sprevádzanou návalmi hystérie a zloby, sa až na výnimky obmedzuje len na kŕčovité zvieranie uzdy, redukciu škôd a simulovanie muskulatúry.
Pozornejší divák si všimol, že na adresu Fica zazneli od členov Smeru len dva typy reakcií: nástojčivejšie či pokojnejšie volanie po zmene, prípadne mlčanie.